Magazín

Študent dokumentaristiky natáča film o kvír dejinách holokaustu

Homofóbny jazyk z 30. rokov v podstate nikdy nezmizol, hovorí Radek Ševčík.

Radek Ševčík
Radek Ševčík. Foto: archív RŠ
Palo Lacko
Palo Lacko
10. februára 2026

Pôvodne chcel ako magisterskú prácu natočiť pomalý poetický dokument o kvetoch z bratislavskej botanickej záhrady. Vnímal však, ako sa u nás postupne zhoršuje situácia kvír ľudí. Napokon, sám je jedným z nich.

„Myslel som si, že po útoku v Teplárni to bude lepšie, no dial sa opak,“ vysvetľuje Radek Ševčík. „Mal som preto pocit, že musím spraviť niečo angažované.“

Študent Vysokej školy múzických umení našiel v archívoch zabudnutý príbeh slovenského nacistu Lea Kowala, ktorý sám skončil v koncentračnom tábore. Previnil sa túžbou po svojom kolegovi – podobne ako desaťtisíce iných mužov, ktorí boli počas druhej svetovej vojny prenasledovaní pre svoju homosexualitu.

Foto: archív RŠ

„Vo filme chcem upozorniť na homofóbny jazyk z 30. a 40. rokov, ktorý v podstate nikdy nezmizol. Heinrich Himmler hovoril o »smilstve proti prírode«, podobné obraty používajú niektorí politici a ich voliči aj dnes,“ hovorí dokumentarista.

Jeho esejistická koláž sleduje cestu pokladníka Nemeckej strany Kowala z Bratislavy na výsluch do Viedne, odkiaľ putoval do Dachau.

Rozprávanie vychádza z dobovej korešpondencie a úradných záznamov, ktoré autor dopĺňa o osobný pohľad na spoločnosťou vytváraný pocit hanby. Materiál konzultuje s Annou Hájkovou, jednou z popredných historičiek dejín kvír holokaustu.

Foto: archív RŠ

Ševčík hovorí, že nejednoznačným príbehom chce diváka provokovať k rozmýšľaniu. „Práve ambivalentnosť odhaľuje »to ľudské« v nás. Všeobecné naratívy trochu škodia, nikto nie je len dobrý a zlý. Je ťažké rozoznať nacistu ako obeť, no tento sa ňou stal, pretože bol gay.“

Foto: archív RŠ

Ako režisér by si prial, keby si diváci z filmu odniesli dojem, že kultúrne možno nežijeme tak radikálne inú dobu než kedysi, hoci si to radi nahovárame. „Bol by som rád, keby si publikum prepojilo udalosti z roku 1941 s tým, čo sa deje dnes.“

Študentský tím tvorcov potrebuje pomoc, aby mohli dokument dokončiť. Ak vám táto téma nie je ľahostajná, podporiť ich môžete na donio.sk.

Páči sa vám, čo robíme? Podporte nás sumou jednej kávy či obeda, pomôžete nám tým pokračovať v aktivitách.

Občianske združenie Bystriny buduje sieť, ktorá prepája aktívnych občanov a iniciatívy po celom Slovensku. Séria malých-veľkých príbehov platformy Bystriny pripomína, že i zdanlivo drobné a často prehliadané aktivity posúvajú našu krajinu k lepšiemu.