Študent dokumentaristiky natáča film o kvír dejinách holokaustu

Pôvodne chcel ako magisterskú prácu natočiť pomalý poetický dokument o kvetoch z bratislavskej botanickej záhrady. Vnímal však, ako sa u nás postupne zhoršuje situácia kvír ľudí. Napokon, sám je jedným z nich.

„Myslel som si, že po útoku v Teplárni to bude lepšie, no dial sa opak,“ vysvetľuje Radek Ševčík. „Mal som preto pocit, že musím spraviť niečo angažované.“

Študent Vysokej školy múzických umení našiel v archívoch zabudnutý príbeh slovenského nacistu Lea Kowala, ktorý sám skončil v koncentračnom tábore. Previnil sa túžbou po svojom kolegovi – podobne ako desaťtisíce iných mužov, ktorí boli počas druhej svetovej vojny prenasledovaní pre svoju homosexualitu.

„Vo filme chcem upozorniť na homofóbny jazyk z 30. a 40. rokov, ktorý v podstate nikdy nezmizol. Heinrich Himmler hovoril o »smilstve proti prírode«, podobné obraty používajú niektorí politici a ich voliči aj dnes,“ hovorí dokumentarista.

Jeho esejistická koláž sleduje cestu pokladníka Nemeckej strany Kowala z Bratislavy na výsluch do Viedne, odkiaľ putoval do Dachau.

Rozprávanie vychádza z dobovej korešpondencie a úradných záznamov, ktoré autor dopĺňa o osobný pohľad na spoločnosťou vytváraný pocit hanby. Materiál konzultuje s Annou Hájkovou, jednou z popredných historičiek dejín kvír holokaustu.

Ševčík hovorí, že nejednoznačným príbehom chce diváka provokovať k rozmýšľaniu. „Práve ambivalentnosť odhaľuje »to ľudské« v nás. Všeobecné naratívy trochu škodia, nikto nie je len dobrý a zlý. Je ťažké rozoznať nacistu ako obeť, no tento sa ňou stal, pretože bol gay.“

Ako režisér by si prial, keby si diváci z filmu odniesli dojem, že kultúrne možno nežijeme tak radikálne inú dobu než kedysi, hoci si to radi nahovárame. „Bol by som rád, keby si publikum prepojilo udalosti z roku 1941 s tým, čo sa deje dnes.“

Študentský tím tvorcov potrebuje pomoc, aby mohli dokument dokončiť. Ak vám táto téma nie je ľahostajná, podporiť ich môžete na donio.sk.