Východniarka pomáha druhým zvládať smútok a nájsť silu

Jane Pitkovej trvalo 18 rokov, kým sa vyrovnala so stratou blízkych, ktorým vzala život autonehoda. Dlho mala pocit, že osud bol k nej nespravodlivý, no hovorí, že ten ju len držal v roli obete. Zmenilo sa to, keď sa jej do rúk dostala kniha Moc nášho podvedomia.

„Pri čítaní sa vo mne tento pocit prvýkrát mentálne a emočne premenil na nový spôsob prežívania. Zrazu som cítila, že nie som len obeť a mám moc spraviť niečo s mojím pohľadom na svet,“ spomína si. Vyštudovaná etnografka tak získala silu, aby sa smrti postavila čelom – a začala si o nej študovať prvé aj posledné.

Za kurzami o smútení opakovane vycestovala do Česka. Keď sa jej kamarátka zamestnala pohrebníctve, išla k nej na kávu – a v rámci uzdravovania aj objať truhly. Náhoda tiež chcela, že aj jej dcéra si v rámci štúdia medicíny vybrala ako špecializáciu súdne lekárstvo, ktorého súčasťou je pitevňa.

Na konci tejto osobnej cesty sa Pitková stala certifikovanou smútkovou poradkyňou a založila občianske združenie Kolobeh života. Dnes s kolegyňami pomáhajú so smútením druhým.

Založili štyri podporné skupiny – pre mladé vdovy a vdovcov, pre rodičov, ktorí prišli o dieťa, pre deti, ktoré prišli o rodičov a pre súrodencov či priateľov zomrelých. Ich členmi sú ľudia, ktorí si stratu už odsmútili, no aj takí, ktorí jej práve čelia a hľadajú podobnú skúsenosť.

Združenie okrem toho organizuje podporné tábory pre deti a víkendové terapeutické pobyty, kde sa ľudia rôznych vekových kategórií nenásilne delia o svoje príbehy so smútením.

Pre profesionálov, ktorí majú k smrti blízko pre svoje povolanie, zasa pripravujú vzdelávacie zážitkové semináre. „Nesú sa síce v znamení ťažkej témy, no sú neuveriteľne láskavé, radostné a humorné. Udeje sa tam malý zázrak približovania sa k smrti,“ opisuje Pitková.

A ako ona sama zvláda príliš častý dotyk so smútkom druhých? Poradkyňa vysvetľuje, že v živote má aj protiváhu – je umeleckou vedúcou folklórneho súboru Šarišan. Dáva si tiež záležať na tom, aby si do toku dňa zaradila mnoho drobných potešení, ako napríklad prechádzky v prírode či obyčajné posedenie pri káve.

Najmä však čerpá energiu z toho, čo doteraz prežila. „Všetko, čo sa mi stalo, obnažilo moje zvládacie mechanizmy, a to mi pomohlo postaviť sa do sily, odolnosti a nezávislosti“ vysvetľuje. „Akútnosť prežívania straty niekoho iného ma, samozrejme, vtiahne do jeho bolesti, no ja už viem, že oveľa väčší zmysel dáva životu cesta k prijatiu.“

Sviatky ako napríklad Vianoce môžu bolesť zo straty umocniť, pretože si viac uvedomujeme chýbajúceho člena rodiny. Podľa Pitkovej je najdôležitejšie vyjadriť smútiacim pochopenie.

„Nepoučujme, nedávajme rady, ponúknime len svoju prítomnosť a skôr objatie či iný fyzický kontakt. A podporme toho človeka v akomkoľvek jeho prežívaní – nevyhovárajme mu ho,“ vraví smútková poradkyňa.

Združenie Kolobeh života môžete podporiť na kolobehzivota.sk.